Farma Blatnička > Zelenina > Kukurica
Kukurica
Koľko druhov kukurice poznáte?
Jednu – žltú? Dva – v konzerve a pukancovú, z ktorej sa vyrába popcorn? Tri – v konzerve, pukancovú a varený klas, ktorý si kupujete napríklad v lete na plavárni? Nech je to tak či onak, moc dobre na tom teda nie ste…
Európa pozná kukuricu už od roku 1493, kedy ju do Španielska doviezol Kryštof Kolumbus. Kukurica bola základná potravina pôvodných obyvateľov Strednej a Južnej Ameriky už niekoľko tisícročí pred príchodom prvého Európana do Ameriky a je ňou aj naďalej. Najstaršie kukuričné zrno bolo objavené v Mexiku a jeho vek sa odhaduje na 7 000 rokov. V Európe sa však presadila iba hŕstka odrôd tejto úžasne variabilnej plodiny všestranného využitia. Kukuričné zrno môže byť prakticky všetkých farieb, tvarov a veľkostí. A keď píšeme všetkých, myslíme naozaj všetkých. Najmenšie zrno má pukancová kukurica, najväčšie peruánska odroda Choclo (až 2 cm v priemere). Čo sa farieb týka, zrno môže byť (samozrejme v plnej zrelosti :-)) biele, žlté, ružové, červené, modré, purpurové, fialové, čierne či zelené vrátane prechodných odtieňov, a dokonca i viacfarebné.
Na našej farme teraz pestujeme okolo 30 rôznych odrôd kukurice vskutku všestranného využitia.
Golden Bantam je stará odroda, vďaka ktorej si sladká kukurica získala svoju obľubu, ktorá trvá dodnes. Vyšľachtil ju záhradník z amerického Greenfieldu v Massachusetts, ktorý chcel najskoršiu kukuricu v meste. A to sa mu podarilo. Od uvedenia na trh v roku 1902 si táto lahôdková kukurica získala všeobecnú popularitu; pre jej vynikajúcu chuť a kvalitu chceli ľudia už iba túto odrodu. Cukrová kukurica sa konzumuje varená v mliečnej zrelosti.
Okrem klasickej žltej cukrovej kukurice pestujeme tiež odrody biele a červené. V prípade potreby tak môžete vykúzliť pekné farebné trio (biela – žltá – červená), čo sa hodí, pokiaľ sa napríklad chcete predviesť pred svokrou, zamachrovať pred kamarátmi alebo ohromiť dámu vášho srdca, keď príde na večeru.
Peruánska odroda kukurice Choclo [čítajte čoklo] je kráľovnou medzi kukuricami. Má obrovské semená, ktoré sa v mliečnej zrelosti uvaria a podávajú ako príloha k jedlu. Na rozdieľ od bežných odrôd kukurice konzumovaných v mliečnej zrelosti je odroda Choclo menej sladká a má veľmi zaujímavú orieškovú príchuť. Názov odrody je veľmi jednoduchý, ale výstižný – španielske slovo Choclo je odvodené z kečuánskeho chuqllu [čítajte čuchlju], čo v preklade neznamená nič iného než „kukuričný klas v mliečnej zrelosti“. Okrem konzumácie v mliečnej zrelosti sa využívajú tiež zrelé semená. Pripravuje sa z nich pastel de choclo, čo je tradičný pokrm peruánskej a čilskej kuchyne: Mletú či strúhanú kukuricu ochutíme čerstvou bazalkou. Vzniknutú hmotu pred ďalším použitím povaríme s mliekom na troche sadla alebo oleja. Do zapekacej misky dáme pino, čo je vopred pripravená zmes mletého mäsa a cibule ochutená soľou, kmínom, cesnakom a prípadne ďalším korením. Niekedy sa do pina pridávajú i kúsky kuracieho mäsa, vajce natvrdo a olivy. Pino zakryjeme kukuričnou pastou a zapekáme až kým hmota na povrchu nezozlatne.
Ani modrá kukurica nie je žiadny výstrelok posledných rokov. Pre Európanov ju objavil španielsky conquistador Francisco Vásquez de Coronado v roku 1540, avšak už vtedy to bola indiánmi bežne pestovaná odroda. Dnes sú najznámejšími pestovateľmi modrej kukurice indiáni kmeňa Hopi zo severovýchodnej Arizony, ktorí z nej pripravujú veľmi výživný piki chleba (modré kukuričné placky). Modrá kukurica sa rozomelie a zmieša so špeciálne pripraveným popolom zo zhorených borievkových plodov, prípadne vetvičiek alebo lístia iných drevín. Popol zlepšuje stráviteľnosť kukurice. Zo vzniknutej zmesi a vody sa vypracuje cesto a z neho sa urobí tenká placka, ktorá sa upečie na panvici (tradične na rozpálenom kameni). Miesto oleja bol tradične používaný tuk z jeleních mozgov či tekvicové alebo slnečnicové semienka. Upečené placky popolavej modrofialovej farby sa ešte teplé zrolujú do trubičiek. Odkusujú sa ako príloha k polievke alebo pečenému mäsu.
Tradičnú prípravu piki si môžete pozrieť na tomto videu
Ak nechcete pečením piki stráviť celý deň, bude asi rozumnejšie si recept trošku upraviť: Namiesto nanášania tenkej vrstvy na tál či panvicu rukou použite naberačku a malé množstvo cesta opatrne rozotrite po panvici do podoby tenkej palacinky. A namiesto tuku z jeleních mozgov použite napríklad slnečnicový olej. :-)
Tento produkt je na predaj v období: august-september
Je nám ľúto, ale na tento produkt nie je možné teraz objednať. Objednať si môžete len tie produkty, ktoré majú uvedenú cenu v cenníku. Ponuka je v priebehu roka aktualizovaná. Prihláste sa k odberu noviniek a budeme Vás informovať o každej aktualizácii našej ponuky.
Zdielať



Pozvánka
- Komentované prechádzky hruškovými a čerešňovými sadmi 20.8.2022
- Pozvánka na sadenie kosatcových záhonov
Produkty
- Cibule a cesnaky
- Naočkované hľuzovkové sadenice
- Hľuzovky
- Sušené ovocie
- Ovocie
- Zelenina
- Batáty
- Chren
- Cukety
- Cvikla
- Dyne
- Farebné zemiaky
- Kukurica
- Kvaka
- Mrkva
- Myšie a potkanie chvostíky
- Okrúhlica
- Paštrnák
- Rajčinobranie
- Rajčiny
- Reďkovky
- Listová zelenina
- Strukoviny
- Bylinky
- Predaj semien
- Vajcia
- Ovocné mušty
- Rezané kvety
- Džemy a marmelády
- Cesnakobranie
- Cenník
- Ako objednať
- Kontakt
- Vtáčie kŕmidlo
- Kytky od Svodnice
- Búdky pre sokoly červenonohé
- Búdky pre sovy
- Obnova krajiny na Zálúčí
- Nové remízky
- Priletela vzácna sova
- Budky nejen pro dudky
- Sad zamilovaných - Jedna kytka na celý život
- Vysaďme spolu najväčší hruškový sad plný rozmanitých chutí
Naše aktivity
Novinky
-
Nenechajte si ujsť žiadnu novinku z našej farmy! Zahájenie predaja, informácie o novinkách v našej ponuke, termíny závozov, pozvánky na deň otvorených dverí alebo na samozber rajčín, cesnaku, cibule a ovocia dostanete ako prví rovno do svojej e-mailovej schránky.
Tweety od @FarmaBlatnicka
Napísali o nás
- Hospodařte na svých pozemcích šetrně ke krajině a do 8 let budete v zisku, říká oceněný zemědělec
- Nechci se stydět za krajinu, kterou odevzdám svým potomkům, říká mladý zemědělec a začíná ji měnit
- K úspěšnému pěstování nepotřebuji chemii, používám mikroskopické houby, říká zemědělec z Blatničky
- Krajinu vidím jako místo pro život, říká zemědělec. Do polí na Hodonínsku se díky němu vrací zvířata
- Krajina je místo pro život, ne výrobní prostředek. Zemědělec a botanik přetváří krajinu Hodonínska
- Zemědělská pole u vesnice Blatnička křižují aleje stromů a zatravněné kvetoucí pásy
- Farma Blatnička vytvára najväčšiu zbierku hrušiek. Chce zachovať staré odrody pre budúce generácie